Fantasy (fantázia) a dobrodružstvo

Som Stredoslovák ako repa, a to už od roku 1974, kedy som sa ráčil narodiť. Väčšinu života som prežil v Banskej Štiavnici, odľahlom baníckom mestečku pod horou Sitno uprostred stredoslovenských vrchov. Niekoľko rokov som žil v Košicoch, bolo tam fajn, založil som si tam rodinu, splodil krásnu dcérku, ale v živote chlapa je dôležitý „návrat domov“, takže som od jesene 2011 zase Štiavničan.

Som z tej generácie, čo vyrástla na mayovkách a aj hrdinami môjho detstva boli Winnetou a Old Shatterhand. Z nich som prešiel na Pána Tragáčika či Troch pátračov. Mojou najobľúbenejšou knihou v tých krásnych dobách puberty, keď som bublanie hormónov prehlušoval čítaním aj dvoch kníh týždenne, však bol jednoznačne Stratený svet Arthura Conana Doylea. A skvelé Čierne koráby poľského autora píšuceho pod pseudonymom Joe Alex (dal do pľacu aj zopár dobrých detektívok).

S poviedkou Krvavý oheň, biely oheň z cyklu o Čiernom Roganovi som v roku 1999 vyhral súťaž O najlepšiu fantasy a obdržal titul Nositeľ meča a funkčný obojručný meč, ktorý mi visí doma nad posteľou (keď raz spadne a v spánku mi rozpoltí lebku, aspoň sa bude hovoriť: „Počuli ste? Červenák zomrel na smrteľné poranenie obojručným mečom!“).

„Píšem predovšetkým dobrodružné príbehy. Na tom si zakladám. Klasická dobrodružná literatúra je dnes ukrutne vzácna (hlavne na slovenskej scéne – tam je tuším "dobrodružný príbeh“ niečo ako nadávka), takže sa ju v rámci svojich skromných možností pokúšam vzkriesiť. Cez fantasy, cez historické príbehy, cez mýty a legendy. Sem-tam šmrcnem kus hororu či westernu, ale dobrodružstvo a svižné tempo sú vždy základ. Násilie patrí k veci, tak ako je nedeliteľnou súčasťou všetkých akčných či dobrodružných príbehov, všetkých mýtov a rozprávok."