Fantasy (fantázia) a dobrodružstvo

Ojoj. Blade v dievčenskom vydaní a stredoškolskej uniforme zachraňuje riedkovlasý klon Kirsten Stewart vo filme, ktorý sa snaží tváriť drsne a štýlovo, ale v skutočnosti je to bulšit ešte pod úrovňou Dragonballu a Street Fightera. Keď napíšem, že scenár je dementný, dialógy katastrofálne, herecké výkony smiešne, digitálne triky treťotriedne a masky ešte horšie, ešte stále budem k tomuto veľdielu zhovievavý. Celé je to sympaticky brutálne a hlavná hrdinka naporcuje viac mäsa ako Uma v prvom Kill Billovi, ale čo z toho, keď bitky sú okrem solídnej flashbackovej sekanice v lese len mizerne zostrihaný bordel? Záchvaty smiechu pri šušľavej angličtine hlavnej záporáčky počas záverečného „záporáckeho vykecávania sa“ to už len zaklincujú. Ten film je taký stupídny a miestami tak silne wtf („muži v čiernom“), že som na pochybách, či to naozaj bolo myslené tak vážne, ako sa to tvári.

3/10

Vynikajúco zrežírovaný, husto atmosférický dark fantasy thriller s občasným odľahčením v podobe puberťácko-romantických srandičiek. Oproti skvelému piatemu dielu film výrazne ťahá dolu jedine scenárista. Kloves je proste sráč. Neviem, či má väčšie bobky z Rowlingovej alebo z fanúšikov, ale jeho neschopnosť funkčne adaptovať tu jasne vystupuje na povrch. Minimálne 20 minút by sa dalo vysekať bez toho, aby film utrpel, práve naopak – celok by tým získal lepší ťah, kompaktnosť, zovretosť a gradáciu. Keby to celé malo 100 minút, je to prvotriedna záležitosť. Takto sme opäť skĺzli do (vysoko kvalitnej) potterovskej rutiny.

7/10

Braindead konečne prekonaný? Čo do krvavosti, určite áno. Kriste na nebi, niečo také sa nevidí každý deň! Šikmooký sudca Dredd v minisukni a fishnetkách rúbe mutantov i polišov v smršti toho najbrutálnejšieho, najbizarnejšieho a najúchylnejšieho z Verhoevena, Barkera, Raimiho, Argenta, Tsukamota či Jacksona. Muž s odhryznutým penisom! Muž s gigantickým zmutovaným penisom! Kyselina striekajúca z prsníkov! Žena, čo namiesto rozkračovania nôh otvára krokodíliu papuľu! Mutant s motorovou pílou vyrastajúcou priamo z tela! Guľomet strieľajúci odrezané ľudské ruky! Lietajúci poliš s pohonom na krvavé gejzíry! A uprostred toho ľadová kráľovná Eihi Shiina s rozkošným ambrélikom, ktorý si vystrie proti lejaku krvi z pahýľov chlapa, čo jej v metre siahol na riťku. WHAT?! THE?! FUCK?!

10/10

Asi poldruha hodiny prázdne, povrchné, rozvláčne, roztrasené. Proste nuda na skapanie. Potom, asi tak 45 minút pred koncom, sa Mann prebudí a z filmu sa odrazu stane strhujúca záležitosť, ktorá sádza do diváka jednu päťhviezdičkovú scénu za druhou (prestrelka v lese, „návšteva“ na policajnej stanici, výsluch Billie, kino). K tomu výborná dobová atmosféra (brilantne vystrúhaná aj napriek nesmierne otravnej ručno-digitálnej kamere) a skvelí herci (výborný Bale, ešte lepší Depp a úplne najlepšia a film valcujúca Cotillard). No a geniálne zvukové efekty, ktoré dávajú prestrelkám maximálnu šťavu. Škoda – keby bol celý film taký silný ako jeho finále, bol by to zápis do tohtoročnej TOP 5.

7/10

Šikovne napísaná, zručne inscenovaná a s chuťou zahraná „gilroyovka“. Napriek tomu jej k dokonalosti čo-to chýba. Na rozdiel od uhrančivého Michaela Claytona stavia na odľahčenosť a vtip, čo je fajn, ale chýba jej kvôli tomu niečo hlbšie. Možno by stačilo, keby chémia medzi hlavnými predstaviteľmi fungovala na jednotku, čo však neplatí (čo si budeme nahovárať, Julia starne a vidno to, jej bývalý šarm už má isté trhliny). Druhou výhradou je istá rozvláčnosť – film má síce v niektorých scénach až bourneovské tempo, ale celkovo je možno až príliš dlhý a občas zbytočne prekombinovaný. Finálny víťaz „megapodrazu“ však prekvapí a poteší.

8/10

Za posledných x rokov ma najviac vystrašili Tí druhí, REC a Diablova chrbtica. Ako to tí Španieli robia? Sirotinec až taký strašidelný nie je, ale rozhodne vie pracovať s „tušením skrytého“ a v niektorých scénach spoľahlivo skrúca žalúdok a vyvoláva zimomriavky. Dejovo je síce otrepaný a zdanlivo predvídateľný, no príjemne nepríjemná pointa, herecké výkony a celkové spracovanie ho posúvajú kusisko nad priemer. V rámci súčasnej hororovej tvorby veľmi dobrý kus.

7/10

Výborne natočený a veľmi slušne zahraný psychotrip thajsko-barmskou džungľou plnou zlostných detských duší. Skôr atmosférické než napínavé (a už vôbec nie strašidelné), takže vyhľadávači prvoplánových hororových atrakcií dostanú len záverečnú „zombie“ scénu a dovtedy sa zrejme budú zúfalo nudiť. To ale nič nemení na tom, že ide o veľmi pôsobivý film so silnou vzťahovo-myšlienkovou rovinou. Pre mňa jeden z mála nadpriemerných hororov posledného obdobia.

8/10

Vždy, keď začnem mať dojem, že filmová fantasy zdochla s Návratom kráľa a odvtedy sebou len zúfalo plieska na plytčine, príde niekto ako Hayao Miyazaki a napáli do mňa pecku o rozmeroch Zámku v oblakoch. Kompaktnú epickú silu Mononoke síce príbehovo roztrieštený Zámok nedosahuje, ale Cestu do Fantázie posiela do zabudnutia jedinečnou steampunkovou atmosférou a drvivou kadenciou nápadov a zvratov. Len škoda, že je stopáž trochu únavná a ku koncu príbeh nedáva celkom zmysel (resp. vyžaduje mnohonásobné pozretie, aby človek prenikol do symboliky príbehu, čo je samozrejme čisto subjektívna výhrada a niekto to môže označiť za hlavné pozitívum filmu). Napriek akýmkoľvek výhradám veľká paráda. Keď sa človek príliš nechá unášať hollywoodskou tsunami, ľahko zabudne, že niekde inde ešte žijú tvorcovia, ktorí odvážne natáčajú filmy nepodliehajúce akémukoľvek trendu a oplývajúce bujnou fantáziou a obrazotvornosťou.

9/10

Typicky flynncarsenovsky stupídne, so scenárom bohapusto vykrádajúcim iné filmy (dokonca aj tie zlé – tentoraz hlavne Dracula 2000), s dejovými zvratmi meniacimi mozog na kašu, druhotriednymi trikmi a extrémne ťarbavo natočenými akčnými scénami. A s ultrasympa­tickým Noahom Wyleom, ktorý dáva do pľacu jednu béčkovú hlášku za druhou a vy mu to žeriete a radi to s ním pretrpíte až do konca. Tým skôr, že tentoraz mu sekunduje pôvabná Stanka Katičová. Poznámka pod čiarou: Slovenský dabing na Markíze sa mimoriadne vydaril. Preložiť vetu „A vampire passed his curse onto me…“ ako „upír prešiel kurzom…“ – hmmm… Bravo! Za toto niekto normálne berie peniaze???!!!! Lebo ak áno, chcem jeho džob.

4/10

Neuveriteľný, obludne zdurený popcornový nádor, ktorý sa vymyká akýmkoľvek merítkam vkusu a snahám o racionálne hodnotenie. Buď dáte odpad alebo absolútne hodnotenie. Buď dovolíte Bayovi, aby sa vám vyhoncoval na nohe a napchal vám do ksichtu svoje obrovské devastátorské gule, alebo sa pokúsite vnímať to ako bežný film a do 30 minút vás zabije predimenzovanosť a stupidita (VŠETKY dialógy pozostávajú len z pátosu a sexuálnych narážok). Ten film je tak neopísateľne zlý, že je vlastne geniálny, a tak imbecilný, že sumár stupidity všetkých filmov Uwe Bolla a firmy Asylum sa krčí v jeho tieni. Je dokonca imbecilnejší ako výraz na tvári Megan Fox… nie, dobre, to kecám, nič nie je debilnejšie ako výraz Megan Fox. Odpad alebo plný náklad. Čokoľvek medzi tým sú bludy a bláboly alibistických sráčov. A nič nie je viac mimo misu ako prirovnania k Spider-Manovi 3 a King Kongovi. Bay totiž predtým nenatočil Spider-Mana 2 a Pána prsteňov. Vždy vyrábal (slovo tvoriť v jeho súvislosti nepoužívam) tento neodolateľný megahollywoodsky megahumus. Rozdiel je len v tom, že sa tentoraz definitívne odtrhol z reťaze. Jednotka stála rozkročená medzi príčetným rodinným „spielbergovským“ dobrodružstvom a bayovským šialenstvom. K dokonalosti jej chýbalo, aby sa vybrala výhradne jedným smerom. Dvojka to urobila. Niektorých to zaskočilo. Mňa nie. Kráľovsky som sa bavil. A po druhej projekcii, keď mi prestane vibrovať prvá signálna sústava, dám jednoznačne odpad.

10/10

Postarší (teda bez puberťáckeho vycierania belostného chrupu) Burt Lancaster vo VYNIKAJÚCOM westerne, ktorý stojí na rozhraní medzi klasikou a drsnými 70. rokmi. Zápletka je klasická a nie je veľmi originálna (trochu pripomína Posledný vlak z Gun Hillu), no postavy sú napísané fantasticky a dialógy… Kriste, uvažujem, či vôbec niekto v súčasnom Hollywoode dokáže napísať takéto „rezavé“ dialógy. Filmu okrem nich a presného Lancastera vládne neobyčajne svižná réžia jedného z „otcov akčného filmu“ Michaela Winnera. Taká práca s kamerou a strihom sa v „starých kovbojkách“ len tak nevidí. Vysoké hodnotenie je hlavne za posledné dva výstrely, ktoré dajú filmu podstatne temnejšie vyznenie a posunú ho od klasiky do spomínaných 70. rokov a k experimentovaniu s žánrom a jeho klišé prvkami. Už dávno som si žiadny western tak neužil.

9/10

Môj veľký dlh Majstrovi konečne splatený. Prehliadka Scottových možností, filmárskeho talentu a úžasného výtvarného cítenia trpí pomerne nezaujímavým príbehom o dvoch neustále súperiacich husárskych kohútoch – vývoj v ich vzťahu a v charakteroch postáv nastane bohužiaľ až v záverečnej dvadsaťminútovke, dovtedy je to pomerne nezáživný sled opätovných stretnutí a duelov (tie sú nápadité a každý výrazne iný, do hláv hrdinov však nenazrieme). Dvaja hlavní predstavitelia predvádzajú lepšie šermiarske než herecké výkony. Napriek tomu to Scottova réžia a zmysel pre dobovú atmosféru držia vysoko nad priemerom.

7/10

Kým prvý diel sa ešte tváril, že má aj čosi ako príbeh, dvojka na to totálne rezignuje a „scenár“ (úprimne pochybujem, že nejaký vôbec mali) už pracuje len s nejakou od boku nastrelenou chabou zápletkou a okolo nej vŕši viac či menej vtipné skeče a improvizácie. Tam, kde kvôli trikom musela byť nejaká premyslená koncepcia (Mr. Thinker, Lincoln, geniálna scéna v galérii), je to náramne zábavné. Improvizácie sú však väčšinou hluché, zúfalo nevtipné, ba trápne (Hill, Hader, preboha, odkiaľ sa títo nudní ľudia vzali? – žeby zo sračky zvanej Superbad?!), jediným svetlom v tejto temnote je skvelý Hank Azaria (to, ako utrie Darth Vadera, nemá chybu). Stiller sa očividne nudí, ale našťastie má žiarivo očarujúcu Amy Adams, ktorá film ťahá dopredu a k vyššiemu hodnoteniu. Hej, a má to veľmi slušné triky, dravé tempo a Alan Silvestri hrá, akoby si nevšimol, že toto nie je dobrodružný veľkofilm za 200 miliónov dolárov, ale „iba“ rodinná komédia.

5/10

Scenáristicky mimoriadne úbohý remix tretej Pasce (aj s tým záverečným „rozuzlením“), ktorý nedáva vôbec žiadny zmysel a nemá nadhľad ani hlášky. Navyše záporák, hoci v Šanghajských rytieroch bol Jackiemu solídnym protivníkom, tu je za chudáka, ktorého by John Cena v skutočnosti zlomil jediným škaredým pohľadom. A aby toho nebolo málo, asi polhodinu som mal dojem, že Renny už to nedáva ani v akčných scénach. Že je to všetko hrozne upachtené a v zúfalej snahe napodobniť Greengrassa či aspoň Baya nechcene komické. Proste béčko, ktorému chýba béčková zábavnosť, pretože sa berie zbytočne vážne. Tak prečo to relatívne vysoké hodnotenie? Pretože všetko totálne valcuje nostalgia s koreňmi v prvej polovici 90. rokov. Takéto akčné filmy už sa dnes vôbec netočia, no bolestne nám chýbajú, pretože sme s nimi (poniektorí) strávili naše najlepšie roky. Dokonca aj tú počiatočnú ťažkopádnosť začnete časom vnímať ako zámerný oldschool, ktorý vám poskytne slušný prehľad o dianí na plátne. Okrem toho, od Harlina už sme videli podstatne horšie veci.

5/10

Dobová atmosféra, že by takú nevyčaroval ani Ridley Scott s rozpočtom 200 miliónov dolárov. Spočíva nielen v tom, že je tu všetko špinavé, pochmúrne a zablatené, ale hlavne v postavách, ktoré sú napospol nesympatické, sebecké, bezohľadné a poverčivými bludmi nasiaknuté primitívne svine. Detský film? Ani náhodou. Drsný a presvedčivý obraz počiatku 17. storočia s dobre napísanými dialógmi, spletitým príbehom a niekoľkými zručne natočenými a zostrihanými bojovými scénami. Akurát dej trochu skáče v priestore a čase, akoby sem-tam chýbala krátka scéna, ale v konečnom dôsledku aj vďaka tomu má film celkom svižné tempo. Mám dojem, že dnes nežije v tuzemsku tvorca, ktorý by mal gule a talent natočiť čosi podobné.

7/10

„Jsem to já jak zamlada,“ hučí do nás Raimi už od úvodnej scény. Vitaj, Sam. Chýbal si nám. Je fajn, že si po rokoch natočil film, v ktorom jasne identifikujeme tradičné „raimiovské“ vizuálne a režijné nápady. Tá hladko skĺbená kombinácia nechutností („francuzák bez protézy“, zvracanie červov, nákovou vytlačené očné buľvy), špičkových ľakačiek a celkového nadhľadu a zábavnosti, to sme v tomto žánri nevideli minimálne od roku 1992 (kedy vznikla Armáda temnôt a Braindead). Náramne som vďačný aj za scenár, ktorý síce nie je nijako objavný, tobôž prevratný, ale jeho kompaktnosť a zručnosť v definovaní motivácií postáv je takisto v dnešných hororoch nevídaná a neslýchaná. Len škoda, že film v záverečnej polhodine trochu stráca tempo i hustotu nápadov. Cigánsky démon kričiaci peknou češtinou „Přišel tvůj čas!“ pobaví, aj zlostný capko, ale gule úvodnej hodiny to nedosahuje. Napriek tomu ide celkovo o vynikajúcu záležitosť, viac než masovému publiku určenú evildeadovským fanúšikom. Tí budú z tohto pľuvanca na Spider-Manov hrob v siedmom… pekle.

8/10

Toto sa veľmi nepodarilo. A je to škoda, lebo zápletka románovej predlohy o démonickej dievčine, čo musí jesť srdcia, aby si zachovala ľudskú podobu, avšak zamiluje sa do smrteľníka, núka veľké možnosti. S lepším režisérom a hercami z toho mohla byť zaujímavá mysteriózno-romantická dráma. Lenže Gordon Chan sa rozhodol, že obsadí Donnieho Yena a nasilu to prerobí na kung-fu fantasy. Nefunguje to. Herci sú bezvýrazní, emócie nepresvedčivé, film spočiatku zmätený, neskôr zase rozťahaný a postupne kĺžuci do nudy. A inak solídne súboje podfarbuje natoľko otravná hudba, že som si nevychutnal ani tie. Jedna hviezdička za pôvabné šikmoočky, druhá za slušne trikovo zvládnutú pravú podobu démonky.

5/10

Veľmi solídne zrežírovaný, ozvučený a otrikovaný popcorn. Presne ako jeho predchodcovia. V okamihu, keď sa oslobodíte od nostalgickej slepoty a prestanete prvých dvoch Terminátorov vidieť ako niečo viac než len prvotriedne natočené akčné sci-fi béčka, vynorí sa pred vami dôstojné pokračovanie série. Scenár má k dokonalosti ďaleko, ale dialógové (t. j. charaktery, vzťahy a motivácie prehlbujúce) scény sú evidentne (a necitlivo) krátené, rovnako ako niektoré drsnejšie akčné pasáže. To je moja jediná zásadná výhrada – rozhodne by som chcel vidieť ten o 40 minút dlhší pôvodný zostrih, v ktorom dúfam zostalo viac času aj na to, čo sa odohráva medzi výbuchmi. Takto má človek dojem, že sa díva na nonstop akčný videoklip, čo ale až tak nevadí, pretože tie akčné scény sú nápadité a zručne natočené, tempo filmu je strhujúce, postavy vďaka dobre obsadeným hercom tiež stihnú zaujať a postapokalyptická špina je dostatočne hmatateľná. Snáď len atmosféra „útlaku“ sa dala urobiť hustejšia, ale to tiež pripisujem na vrub nútenému kráteniu. Posledná vec: „Arnoldov“ nástup má až nečakané gule. Škoda, že vystrihli ten záber so svalnatou paprčou dvíhajúcou rotačák, ten vyzeral v traileroch priam ikonicky.

8/10

Ani neviem, prečo som po príšernom Piatku trinásteho siahol po ďalšom remaku hororovej klasiky… ale tentoraz som nemal chuť už v polovici naľahnúť na hrdzavý kutáč. Práve naopak, dostal som prekvapivo dobre fungujúci mix sedemdesiatkového exploitation a novodobých európskych survival hororov. So scenárom mám značný problém v oblasti logického jednania postáv, ale na druhej strane asi ťažko žiadať logické rozhodnutia od bandy psychopatov a rodiny pod takým intenzívnym tlakom. A v kontraste s touto možnovýčitkou ide celkové vyznenie filmu, ktoré je (na americký horor) mimoriadne realistické. Žiadne debilné zvraty a maskovaní vrahovia naháňajúci vrieskajúci dorast, len poctivý súboj dvoch rovnocenných súperov. Intenzívne, brutálne, napínavé. Scéna s drvičom odpadkov a kladivom sa vyrovná tomu najšťavnatejšiemu európskemu mäsu.

7/10

25 minút do úvodného titulku? Uf, to je rekord. A zároveň je to jediná zaujímavá vec na tomto paškvile. Videl som všetky Piatky, sú medzi nimi rýdze odpady, ale tento sa mimoriadne vydaril. Marcus Nispel by už mal konečne dostať súdny zákaz približovať sa ku kamerám či iným veciam, ktoré súvisia s filmárčinou. Scenáristi sa za tento imbecilný zlepenec budú škvariť vo vriacom oleji v najväčšom kotle, aký v Pekle majú. A producenti z Platinum Dunes? O tých už je dávno postarané – tí poslúžia ako palivo, ktorým bude Lucifer podkladať pod ten kotol. Bez srandy – najhorší film, aký som tento rok videl. A to rátam aj Mamma Mia!

2/10

„A potom proroctvom vyvolený chrabrý rytier uchopil pevnou rukou posvätný meč, oboril sa na kráľovnú upírov, tú odpornú démonickú beštiu… a odjebal jej hlavu.“ Armáda nádherných „cucačiek“, skvostná béčkovo-komiksová vizuálna štylizácia, zručná réžia a sem-tam obstojná hláška. A ešte cocksword, ktorý je prastarý, všemocný a hlavne veľmi gay. A to je asi tak všetko. Niežeby to nebola miestami zábava a hlavní predstavitelia sa nesnažili. To upachtené naháňanie sa za shaunovským grálom však nemá to podstatné – Peggov a Frostov zmysel pre humor. Over-the-top scény (sekera, sprcha) sú iba bizarné a snaha o vtip často končí v trápnom kŕči. Škoda, lebo po remeselnej stránke je to žrádlo.

5/10

Síce nie dospelejšie, ale určite originálnejšie ako pixarovky od Brada Birda. Vlastne to má toľko odvahy experimentovať, že výsledok je… bizarný. Zdanlivo je všetko tak, ako zvyčajne: Chvíľu som bol dojatý (geniálny úvodný súhrn Carlovho života, vďaka ktorému potom emócie fungujú celý film), chvíľu napätý (patrične veľkolepá záverečná akčná scéna) a miestami som sa hlasno smial (dôchodcovský súboj meč vs. barla). Nuž a boli aj chvíľky, keď film išiel totálne mimo mňa (infantilné úkroky vkusu najmladších divákov). Ale toto všetko je bežné aj u iných animákov od Pixaru (či iných). Pri Up som však celý čas zároveň aj krútil hlavou a pýtal sa, ako je vôbec možné, že niekto mal odvahu natočiť čosi tak silne sa vymykajúce mainstreamovému prúdu. Animovaný film, ktorého hrdinami sú dvaja dedkovia posadnutí snami z mladosti, jeden otravný šikmooký skautík, čudesný juhoamerický pštros a svorka psov, ktorým špeciálne obojky menia myšlienky na ľudské hlasy? A Venezuela? A dom na balónikoch, ktorý hlavná postava neustále syzifovsky vláči za sebou na povraze? WTF? Samozrejme, pozitívne WTF. Mám len jednu zásadnejšiu výhradu – kvôli snahe o celkovú kompaktnosť má film rozumnú poldruhahodinovú minutáž, čo je škoda, pretože epickejší rozmer by mu pristal omnoho viac než citeľne dlhším Autám a Úžasným. V každom prípade ma to vybombardovalo omnoho viac než Koralína. Aj tá je totiž oproti Up… obyčajná. A – je to náhoda, že už druhé tornádo pozitívnych recenzií sa tento rok strhlo kvôli filmu o malom Aziatovi, ktorý vlezie na verandu ošomranému penzistovi?

8/10

Prvý imbecilný nepríčetný rehot okamžite. Prvý Motörhead do dvoch minút. Prvé kozy do troch minút. Prvá brokovnica v riti do piatich minút. Prvá zastrelená modelka do desiatich minút. Fuck v každej vete. Suši sekané z lakťa. Šialená čínska kurva, čo si myslí, že je Whitney Houston. „Do you speak cuntonese?“ Amy Smart dokazujúca, že sa narodila pri tyči. Kocka ľadu na riti spotenej černošky. Štrajk pornohercov za účasti Jenny Haze a Rona Jeremyho. Pes žerúci policajtove gule. „O 9 sekúnd neskôr.“ Suck my motherfucking dick. Trenie na dostihovej dráhe. Číňan z Deadwoodu… A to všetko je iba pomerne pokojná úvodná polhodina. Až POTOM vypukne naozajstné šialenstvo, ktoré z tohto filmu urobí najdlhší a najlepšie natočený videoklip od vynálezu kamery. David Carradine. Geri Halliwell. Krv. Mozgy. Črevá. Linkin Park. A Jason Statham si nikdy žiadnu úlohu neužíval ako práve túto. Jednotka je v porovnaní s týmto nudná, suchá a pomalá.

8/10

Neveľmi originálne (aj priemerne rozhľadený divák si spomenie na X-Menov, Hrdinov a Jumpera) a očividne lacné, ale zároveň solídne natočené, s fajn hercami (z Dakoty Fanning je celkom charizmatická lolitka), vizuálne neopozerané a s niekoľkými nápaditými akčnými scénami (prestrelka dvoch telekineticky nadaných postáv je cool, hoci si viem predstaviť, ako by sa s tým nápadom vyzabávali Wachowskí). Skrátka a dobre, slušná zábava. Nenadchne, ale určite nenudí.

6/10

Čo sa týka animácie, jeden z najúchvatnejších filmov, aké som kedy videl. Kam sa na toto hrabú digitálne umeliny. Príbeh tiež solídny – Gaiman je Gaiman. Jediný problém mám s prostrednou tretinou, kde film trochu stráca tempo. Našťastie potom naplno presiakne na povrch temnejšia stránka príbehu a záver je skutočne napínavý, ba strhujúci. Skrátiť to o 15 minút, aby to bolo hutnejšie, pridať trochu viac nahľadu a vtipu a bolo by to dokonalé.

7/10

Zápis do mojej osobnej TOP 10 vizuálne najúchvatnejších filmov vôbec. Nie kvôli tým dekoráciám, kostýmom a davovým scénam, ktoré by dnes stáli asi miliardu dolárov, ale kvôli vysoko štylizovanému obrazu – prakticky každý záber je komponovaný v duchu ruských maliarov a ilustrátorov, od Vaznecova cez Bilibina až po Repina. V každej sekunde nádhera. A príbeh tiež nie je zlý, celkom zručne kombinuje roztrieštené motívy z bylín do obstojne kompaktného príbehu. Aj tá teatrálnosť a megapátos s neustálym bitím sa do pŕs a ochraňovaním Matičky Rusi patria k veci. Akurát film trpí „syndrómom Jackieho Chana“ – hlavného hrdinu vo všetkých životných obdobiach hrá jeden nemotorný dedo. Keď toho šedivého chlapa oslovujú „junák“, tak ide čaro filmu mierne pod fialky.

7/10

Nečakane príjemná záležitosť. Na jednej strane solídna mäsiareň s dobre natočenými a patrične brutálnymi bojovými scénami (Japonci sa konečne naučili robiť digitálnu krv tak, že vyzerá skoro ako ozajstná), na strane druhej atmosférický, priam krehký príbeh o láske. Chémia medzi hlavnými postavami funguje tak dobre, že filmu odpustíte aj to, že ide vlastne o klasickú kurosawo-leonovskú schému a zloduchovia sú len stupídne prehrávajúci a smiešne grimasy strúhajúci šašovia.

7/10

Po minulej skúsenosti som nečakal vôbec nič… a dostal som prekvapivo odsýpajúci a miestami dokonca aj napínavý thriller. Hoci najprv som sa musel prebrodiť zhruba 45-minútovým hnojiskom nezáživných vysvetľovacích dialógov, ktoré urážajú každého priemerne vzdelaného človeka. Potom sa našťastie začne poriadne vraždiť a Howard ukáže, že má zmysel pre tempo (aj keď polovicu práce zaňho robí Zimmer v životnej forme). Iste, nezbavilo sa to béčkových volovín a skrz-naskrz predvídateľných zvratov, ale na rozdiel od Da Vinciho kódu sa nad nimi vďaka svižnému behaniu z kostola do kostola nestihnete zamýšľať. Hanks je sympatickejší než minule, McGregor a Skarsgard hrajú svoj vyšší priemer. A dočkáte sa aj jedného značného prekvapenia – na to, že je to film s prístupnosťou PG-13, je prekvapivo drsný. Nielenže má slušný bodycount, ale nechýbajú kaluže krvi, vylúpnuté oči, žeravým železom označkované telá, potkany hodujúce na mŕtvole, upaľovanie zaživa… ako toto prešlo cez MPAA, to je pre mňa záhadou. Naozaj stačilo hovoriť slušne a neukazovať kozy?

7/10

Najlepšia filmová sci-fi od Matrixu a najlepšia space opera… zhruba od Impéria vracajúceho úder. No nezbavíte sa pocitu, že to nie je úplne dokonalé. Tak, ako Abramsovej M:I:III niečo chýba do Bourna, tak aj Star Treku niečo chýba do akejsi hypotetickej ultradokonalej vesmírnej sci-fi. Nie je jednoduché definovať, čo to je. V tom filme totiž zdanlivo funguje úplne všetko. Spletitý príbeh výrazne presahuje klasickú „báchorku o pomste“ (pretože je maximálne osobný), je veľmi šikovne nalepený na starý Star Trek a zároveň sa nebojí vykročiť vlastnou cestou. Postavy sú nesmierne sympatické (úplne všetky!). Je to inteligentné, je to vtipné, má to neuveriteľné tempo, parádne triky a hlavný hudobný motív mi hral v hlave ešte hodinu po odchode z kina. Emócie Abrams vyčarúva lusknutím prstov (jediný pohľad do očí malého emzáčika zo základne na ľadovej planéte pri Peggovom odlete vám rozpovie dojímavý príbeh o priateľstve). Avšak v závere (a to asi bude ten problém) to zľahka stráca dych a napätie. Absolútne uspokojenie z akčného vyvrcholenia, aké z novodobých filmov poskytuje napr. Bournov mýtus, sa nedostaví. Ani to ale nič nemení na tom, že prílet Enterprise doprostred záverečnej prestrelky vyráža dych a je jedným z tých okamihov, pre ktoré milujeme veľké hlučné letné popcorny. Tak či onak, Star Trek je nesmierne zábavná jazda. Kus klasickej sci-fi prenesený do 21. storočia tým najšikovnejším spôsobom. Teraz už len aby to malo aj komerčný úspech a Abrams dostal príležitosť natočiť dvojku, v ktorej môže podobne ako Singer v X-2 siahnuť po onej tentokrát (tesne!) nedosiahnutej dokonalosti. Najlepšia hláška? „Šerm.“

9/10

Veľmi nepríjemné prekvapenie (hoci, je to po tých suchých traileroch vlastne prekvapenie?). Scenár je v podstate prehliadkou školáckych chýb, za ktoré sa bez milosti vyhadzuje zo scenáristickej školy (vedľajšie postavy na jedno použitie, hrozne zle našraubovené premostenia, trápne predvídateľné „prekvapivé zvraty“, nevýrazní a hlavne hlúpi záporáci atd. atd.) a réžia je niečo tak bezvýrazného, že to nielenže nemá ani na popcornovo nadupanú Ratnerovu trojku, ale dokonca mi chodí po rozume prirovnanie k filmom ako Blade: Trinity či Elektra. Okrem srandy. Hlášky cca tri, všetky už boli v traileroch. Triky priemerné. Akčné scény hojné, ale napospol nezáživné, snáď len ten vrtuľník ma trochu prebral z letargie. Vydolujem zo seba 5/10, ale budem musieť použiť veľmi veľký bager. Kriste, veď mňa nudil dokonca aj ten Jackman!!!

5/10