Fantasy (fantázia) a dobrodružstvo

Kde je Gerard Butler, keď treba zlikvidovať bandu otravných Peržanov?

4/10

Sadlo mi to viac, než som dúfal. Prvú hodinu takmer nadšenie. Klasický Scott (t.j. sústredené rozprávanie, pekné obrázky, skvostná výprava, tučná dobová atmosféra, dobre natočená akcia, epický feeling v každej sekunde), solídni herci (Crowe + Blanchett – neveril som, ale tá chémia tam je) a hlavne výborný scenár s „príbehom rytiera“, veľmi funkčne napasovaným na otrepanú legendu. Chrochtal som spokojnosťou. Potom sa to začalo trieštiť. Nie vinou tvorcov. Štúdio Universal sa nezmyselne pokúsilo strčiť nového Scotta do letnej sezóny a muselo mu kvôli „rozumnej“ minutáži pristrihnúť tradične epické krídla. Kvôli tomu je z politického pozadia chaos, vzťahy hlavných postáv vädnú a záverečná bitka tým pádom nemá ten správny „gradačný nábeh“. Samozrejme, nič nie stratené – všetci dúfame v trojhodinový director´s cut, ktorý všetko doladí (a poprosím s inou hudbou a R-kovým ratingom). Potom si tam pokojne vpálim plný počet. Napriek všetkým výhradám ďalší parádny Scott, ako ho mám rád.

8/10

Už jednotka bola zlatou strednou cestou medzi puberťáckym Spider-Manom a temným Temným rytierom. Dospelé, ale pritom odľahčené. Dvojka je v podtexte temnejšia, ale na povrchu stále veľmi zábavná. Akurát zábavu nečerpá z komiksovej akcie, ale z dialógov, vzťahových fórikov (scéna s jahodami je proste pecka!) a bez výnimky pohodových hercov. Slabšie ako jednotka? Kdeže. Pichnúť tam pre lepšie tempo ešte jednu väčšiu akčnú scénu doprostred filmu (a vyhodiť tú prestrelenú bitku na večierku) a nemám výhrady.

8/10

Až do vyzbrojovačky pred záverečným masakrom veľmi príjemných 7 – 8/10 (v podstate je to perfektná adaptácia, pretože je to dejovo i celkovým vyznením výrazne inde ako predloha, ale zároveň je to stále „ten Kick-Ass“). Potom začal hrať Ennio (Ennio funguje vždy) a z Kick-Ass sa stal film s najlepšie vygradovaným akčným vyvrcholením od Vitajte v džungli.

9/10

Dedo Romero to už má totálne v trubici. Vie, že by sa márne snažil presedlávať na niečo iné, a tak svoju životnú tému aspoň hravo mieša s inými žánrami. Napríklad s westernom a komédiou. Nič si nenavrávajme – je to hlúpe a nie veľmi dobre natočené. Je v tom však istý nadhľad, takže človek rád prepadne dojmu, že príšerné (ne)herecké výkony vlastne tiež patria k veci. Niekoľko dobrých zombie kills. Ale už asi fakt dosť.

6/10

Na konci (zhruba v čase 1 hodina 40 minút) som mal dojem, že som videl maratón rozšírených verzií Pána prsteňov. Pritom zo začiatku to vyzeralo fajn – Butler je nevýslovný sympaťák a úlohu si užíva, Anistonka herecky dozrela a pritom je stále kus, zápletka môže byť. A potom pribúdajú ďalšie a ďalšie scény a počiatočné iskrenie pohasína v temnotách. Nato prídu ďalšie a ďalšie scény. A ďalšie a ďalšie. Občas prebleskne trochu humoru, ale dej je s každou ďalšou minútou väčšia brečka a chémia medzi predstaviteľmi načisto vyprchá, takže na konci už nikto nechápe, prečo si ďalej robia, to čo si robia, vrátane toho, že si konečne dajú pusu.

5/10

Povedal som si, že to v sebe nechám trochu dozrieť a napíšem komentár až na druhý deň po pozretí. Problém je, že dnes už si na ten film spomínam len veľmi matne. Určite tam bol nejaký hysterický, neustále bľačiaci a zúfalo nevtipný černoch. Bol tam Willis, ale nehláškoval, žiadnu hlášku si nepamätám. Potom tam bol Stifler a mal asi o 30 kilo viac než ten kaskadér, ktorý zaňho predvádzal parkour. No a ešte si spomínam, že tam bolo málo akcie a že som bol za to vďačný, pretože ak Kevin Smith niečo totálne nezvláda, tak sú to práve akčné scény.

5/10

Ako-tak charizmatický bad-ass Mads Mikkelsen a sem-tam obstojný kúsok akcie (najmä rande s Medusou, hoci pôvodné je stokrát napínavejšie). Zvyšok je predovšetkým scenáristické, ale aj herecké (stenajúceho Ralpha Fiennesa zastreliť a zakopať na hnojisku) a režijné peklo. V priebehu úvodnej polhodiny, ktorá mala dať hrdinom motivácie a nejako odôvodniť tú nasledujúcu akčnú smršť, ale aj počas neskorších dialógov som trpel ako zviera znásilňované zoofilom. Na debilnejší motív ako je vojna ľudí proti bohom si ani nespomínam, pretože to v základe popiera podstatu akéhokoľvek mýtu. Vedľa scenáristov tohto filmu sú aj tvorcovia Xeny ľudia, ktorí grécke báje spracovali s úctou.

4/10

Najlepší film o drakoch, najlepšia fantasy od Návratu kráľa a jeden z najlepších animákov vôbec. Väčšinu emócií a adrenalínu síce zaobstará John Powell, ale koho to trápi? Okamžite chcem akčnejšiu dvojku.

9/10

Do značnej miery zmarená príležitosť, čo zamrzí tým viac, že potenciál je obrovský. Jackie pre svojho vysnívaného „čínskeho Švejka“ prišiel s príbehom o ťuťmákovi, ktorý sa snaží prežiť uprostred vojnového konfliktu a dopravením zajatého nepriateľského generála do rodnej pevnosti si zabezpečiť nejaké to políčko, ženu a byvola, aby mohol v pokoji dožiť. Hlavná postava je vyšperkovaná – je to klasický sedliak, čo rozumie zvieratám i ľudovému liečiteľstvu, každú druhú vetu začína slovami „Môj otec vravieval…“ a na brnení má prirobený falošný šíp, ktorý mu umožňuje hocikedy hrať mŕtveho chrobáka (geniálny fór s kušou). Lenže čo z toho, keď príbeh celkovo nemá kúska súdržnosti, réžia a strih splašene skáču z miesta na miesto, žiadna emocionálna scéna nevyznie a všetky ostatné postavy sú bezvýrazné. Navyše je to celé zúfalo lacné – v podstate je tam pár chlapov v otrhaných kostýmoch, ktorí sa trmácajú lesmi a horami, až kým neprídu k jednej bráne, u ktorej mám podozrenie, že som ju videl v Red Cliffe. O tom, že Jackie už fakt nevládze a pokiaľ sú vo filme náznaky solídneho bojového umenia, tak výhradne v podaní iných hercov, ani nehovorím. Veľká škoda, toto mohol byť v podaní lepšieho režiséra a scenáristu naozaj výborný film so silným záverom.

5/10

Nevýslovný skvost, ktorý nám pripomína, prečo milujeme filmy – kvôli tvorcom, ktorí sa odvážne chopia nezvyčajných námetov a ponúknu nám ich nevídanou formou. Zmes kresťanskej mystiky a keltskej mágie v podobe animáku, ktorý je svižný, vtipný, napínavý, nezakrýva deťom oči pred temnými vecami a hlavne v ňom niet štipky prvoplánovosti či povrchnosti. Dúfam, že niekto poslal DVD majstrovi Hayaovi, pretože toto je viac ako dôstojná európska odpoveď na Cestu do Fantázie a hlavne Princeznú Mononoke. Zatiaľ film roka a jeden z najlepších animovaných filmov vôbec.

10/10

Treťodriedna zlátanina, druhotriedne triky a prvotriedna zábava ;-). Je to nehorázne stupídne (hlavu Medusy samozrejme vytiahneme z batoha až po 10-minútovom súboji s príšerou, jeden z olympských bohov je černoch atd., atd.) a nikto nám nevysvetlí, prečo grécki bohovia a bytosti sídlia v Emerike, ale… má to sympatických hrdinov, veľmi svižné tempo, nechýba sem-tam zábavná hláška, Hádes a Persefoné sú afektovaní gothic-metalisti (keby na mňa Rosario takto zakývala prstom, polámem si nohy) a podsvetie je horiace postapokalyptické L. A. Dokážete odolať? Ja nie.

5/10

Celkom svižné (miestami až príliš), štýlové (tento ospalodierovský vizuál proste môžem), dejovo bohaté a miestami solídne zábavné (naháňačka v Londýne). Zároveň ale trestuhodne povrchné a povrchne zahrané. Zmienená bohatosť na zápletky sa bohužiaľ neodráža v hutnosti „osobných drám“ a vzťahov. Je to skrátka všetko studené a bez výživných motivácií postáv. Del Toro znudený, ako už dávno nie – prekvapujúce najmä vzhľadom na to, že mal na filme producentský podiel. Hopkins a hlavne Weaving čo-to zachraňujú, ale… nech mi jazyk odpadne, fakt by som to chcel vidieť od Burtona a s Deppom v hlavnej úlohe. Ten nadhľad by tomu pridal na zábavnosti a odbúral by sklamanie z emocionálneho chladu.

6/10

Veľkú pointu" som vedel vopred, ale napriek tomu (alebo práve preto?) som celý čas chrochtal blahom a uvažoval, kedy som naposledy videl taký perfektne premyslený, tematicky vrstevnatý, žánrovo hravý, výborne napísaný, bravúrne zahraný (Oscara pre Lea, prosím, je najvyšší čas) a skvele natočený film. Marty strikes back. Vo veľkom štýle. Pri scéne s jazierkom som plakal ako dážď – parádny výbuch postupne gradovaných emócií. Zatiaľ jasný film roka.

9/10

Nehorázny náter. Namiesto napätia a tušenia hrozby z jednotky je tu brutálne tempo a „epickejšia“ vízia apokalypsy. K tomu gejzír skvelých nápadov (vládne fór s ohňostrojovou raketou a záverečné prepínanie reality), oduševnení herci a hlavne brilantná technická stránka veci, ktorá „first person“ filmy posúva na úplne iný level dokonalosti. Španieli absolútne vládnu. Pamätníkom osemdesiatkových klasík sa zrejme vynoria v pamäti Démoni 2.

9/10

Prvý vážny kandidát na titul „sračka roku 2010“. Nehorázna zlátanina bez zmyslu, bez nadhľadu a bez elementárnej logiky (prečo sú všetci posadnutí, len tí v moteli nie? prečo Starý nepošle na ten motel rovno tú namakanú letku anjelov? prečo… atd), ktorá mimoriadne zle natočenú a príšerne zostrihanú akciu strieda s dlhánskymi stupídnymi dialógmi, v ktorých sa postavy smrteľne vážne pokúšajú filozofovať o viere a zmysle živote, ale sú to všetko len neopísateľné kydy. K tomu si pridajte príšerné herecké výkony (Quaidov preslov nad telom mŕtveho kuchára vojde do dejín), mizerné triky a čudnú hudbu. Bettany sa snaží, ale s tými samopalmi mu to veľmi neverím a celkovo nie je zďaleka až tak cool, ako vám niektorí budú tvrdiť.

2/10

Každopádne pozoruhodný film. Výprava veľkolepá, tempo napriek neakčnému námetu slušné, herci výborní, vykreslenie hlavných postáv, ich motivácií a vývoja vzťahov precízne, réžia veľmi zaujímavá. Z rozprávačského hľadiska veľmi dobré. Amenábar prakticky každú dramatickú scénu sníma z širokánskej vtáčej perspektívy, občas dokonca z orbitu, a neváha takýto záber výrazne zrýchliť, aby posilnil dojem, že nech už sa „tam dole“ deje čokoľvek prevratné či strašné, je to stále len hemženie mravcov na jednom z mnohých nebeských telies. Amenábar nám vlastne ponúka optiku Boha. A aj napriek tomu, že podanie kresťanov ako ušmudlaných, v čiernom oblečených, zarastených, grimasy strúhajúcich fanatikov, ktorí byvakujú v troskách zničenej knižnice a vraždia všetko okolo, považujem za zjednodušujúce, ba primitívne, predsa ma idey filmu oslovili. Najmä zmena postavenia ženy na sklonku starovekého sveta či náznaky, ktorými tvorcovia poukazujú na podobnosť vtedajších kresťanov s dnešnými moslimskými teroristami (vykrikovanie „Haleluja!“ má evidentne pripomínať „Allah Akbar!“, ktorým nás straší televízne spravodajstvo). A tak, hoci s viacerými uhlami pohľadu Agory nesúhlasím, pretože sú povrchné a historicky hrubo nepresné, predsa ma film (aj vďaka vynikajúcemu záveru) zasiahol.

8/10

Zľahka nábeh na guilty pleasure. Jednoducho ma to bavilo. Vďaka geniálnej úvodnej scéne sa dá prežiť nasledujúca cca 30-minútovka, ktorá je pekelná po všetkých stránkach (herecky i scenáristicky, dialógy sú čistý hnoj, navyše to vyzerá príšerne lacno a televízne), ale potom už vypukne nonstop bitúnok a človek si môže užívať slušnú choreografiu a gejzíry (digitálnej) červenej. Iste, všetky bitky sa kvôli nindža-spôsobu boju odohrávajú v prítmí a tieňoch, takže mnohí budú namietať, že je to neprehľadné, ale ten občasný chaos je zámerný a účelný. Pri útoku nindžov ide práve o to, aby nebolo poriadne vidieť, čo sa stalo, len pekne lietajú ruky a nohy ;-). Dokonca aj tomu Rainovi som to žral, hoci jediná solídna hláška filmu („Toto že je obávaný zabijak? Vyzerá ako člen chlapčenskej skupiny!“) má niečo do seba. Samozrejme, od Wachowských človek čaká omnoho viac, ale pre ľudí, čo sú pre trochu „bojových umení“ ochotní stále sledovať vandammovky a seagalovky, bude NA film storočia.

6/10

Pôvodná britská miniséria končí v podstate vyhladením ľudstva – na konci začnú všade rásť záhadné čierne kvety (podľa nich sa nazývajú tí aktivisti), ktorými Gaia občas prečisťuje povrch planéty. Toto nová verzia ignoruje a zostáva tak len pomerne fádna „jadrová“ zápletka, ktorá nemá čím prekvapiť. Našťastie o ňu až tak nejde – hlavný je vývoj dvoch hlavných postáv pod tlakom vyhrotených okolností. Je mi jasné, že ich prepracovanosť pochádza z televíznej predlohy (fakt mám teraz chuť pozrieť si originál). Veľká škoda, že film nezvolil inú perspektívu. Mám dojem, že by išlo o špičkovú záležitosť, kedy si Džibson a Winstone vymenili postavy. Mel by hral toho „korporátneho pána Wolfa, ktorý si začne spytovať svedomie…“ a Ray „usadlého policajta, ktorý kvôli dcére začne strieľať ľudí do ksichtov“. Samozrejme, všetko by sa točilo okolo Džibsonovej (teda pôvodne Winstonovej) postavy, ktorá je asi tak stokrát zaujímavejšia a ktorej záverečný výstup vyhnal ten film u mňa o hviezdičku vyššie, než si objektívne zaslúži. Veľa bodov k dobru za Campbellovu perfektnú réžiu a nekompromisnú R-kovú brutalitu.

7/10

Podmanivá, formálne brilantná (multi)žánrovka o hriechu a pokání. Atmosféra 70. rokov i napodobňovanie vtedajších filmárskych postupov sú jednoducho brilantné, miestami film skutočne vyzerá ako od Kubricka. „Sci-fi Satan“ Frank Langella tvrdo diktuje, ale James Marsden zdatne kontruje. U (hnusnej a starej) Cameron Diaz som si nebol istý, či: a, hrá tak príšerne, alebo b, geniálne napodobňuje zlé herecké výkony z dobových filmov. Veľmi atmosférické a ani chvíľu som nemal pocit autorskej onánie, z ktorej býva Kelly tak zhusta obviňovaný (vzhľadom na predchádzajúce filmy i právom). Práve naopak, sústredená príbehová i vizuálna kompozícia.

8/10

Obrovské sklamanie. Vlastne som takto naposledy trpel pri Nispelovom Piatku trinásteho. Nefunguje tu nič. Má to pekné, prefiltrované obrázky a občas kompozične zaujímavý záber, ale niet v tom žiadneho štýlu, atmosféry či ucelenej formy. Základný nápad je dobrý, ale celá story totálne vycucaná z prsta, s instantnými osobnými drámami a nezaujímavými postavami (Dafoe má byť cooler, ale každá jeho „drsná hláška“ je trapas na pohľadanie). Akčné scény napospol samoúčelné a veľmi zle zostrihané, bez náznaku dynamiky. Digitálne triky úbohé, tie „ručné“ smiešne. Hudba príšerná. Z hercov zaujme jedine Sam Neill – zaňho jedna, za to šťavnaté gore druhá hviezdička. Už viem, prečo to tak dlho odkladali a nechceli pustiť do kín.

3/10

Neštvalo ma to, práve naopak. Denzel je cool, akčné scény ma bavili, dialógy zostali bez väčších porcií stupidity, postapo výprava a atmosféra slušná, westernové odkazy (jeden zloduch si píska Morriconeho) potešili. Kresťanská zápletka nie je ani tak blbá, či vtieravá, len nešikovne podaná (zľahka cez hranu), takže diváci, ktorých táto téma provokuje, film automaticky odmietnu. Záverečný zvrat som vedel vopred, takže mi neprišiel nelogický, pretože nám je počas celého filmu mnohými náznakmi predhadzovaný pred oči. Skrátka, zďaleka nie taký zlý film, ako vám niektorí budú tvrdiť.

6/10

Nakoniec áno. Poctivo špinavé, patrične bezútešné a v mnohých momentoch až prekvapivo silné. Verná adaptácia to nie je, pretože tam, kde McCarthy majstrovsky pracuje s náznakom, tu sa používajú flashbacky, hrdinove vnútorné vysvetľovačky a sem-tam prebleskne aj pátos (tie kecy o ohni v duši si fakt mohli odpustiť). Navyše to herecky kazí ten chlapec. Ale… nakoniec teda áno. Rezonovalo. Chcel by som to vidieť očami človeka, ktorý nečítal knihu.

8/10

Jason Reitman zase inak a zase výborne. V tomto „avatarovskom“ období je veľkou úľavou vidieť film s dobrým scenárom, ktorý má snahu niečo povedať (niečo naozaj o nás) a zároveň je miestami vtipný, miestami smutný (skoro až depresívny) a tak správne oscarovo sa pohybuje na hrane sentimentu. Neznášam ten výraz, ale má to „výpovednú hodnotu“ a zároveň je to skvelá zábava. Reitmanova réžia vynikajúca, herci skvelí (Clooney do tej úlohy pasuje dokonale a Anna Kendrick je zjavenie takmer o sile Ellen Page). Veľká spokojnosť.

9/10

Nová Čata sa rozhodne nekoná, ba ani nový Mariňák, dokonca mám dojem, že mi o irackej vojne viac povedali nadhľadoví Traja králi. Hlavný hrdina je výrazný a jednotlivé misie dobre natočené a napínavé, ale v podstate všetko medzi nimi (dialógy s psychiatrom, vyostrujúce sa vzťahy medzi ústrednými postavami, celá línia s Beckhamom a vôbec to všetko, čo má dať filmu akože hlbší presah) je iba scenáristický hnoj, ktorý nijako nefunguje. Našťastie tvorí len malé percento inak efektného a príjemne realisticky vyznievajúceho fil­mu.

8/10

Zábava preveliká, miera bizarnosti značná. Asi ako keby sa sused Záviš premenil na upíra, začal prášiť Kristínku a potom spolu vymárovali všetko v dosahu, vrátane Mafie a Pištu Hufnágela. Inak povedané: čakal som aj komediálne prvky, ale scény až v duchu raimiovskej krvavej grotesky ma zaskočili. A možno je škoda, že to Park hnal až tak na hranu, pretože nános gore, digitálnych efektov a (väčšinou sexuálnych) podivností prehlušil inak vrstevnato poňaté upírske klišé. Zahrané a natočené je to ale bravúrne – záverečná scéna na útese je jednoducho geniálna.

8/10

Skutočne parádna žánrová prácička. Okrem prestrelenej stopáže a záverečnej (miernej) naťahovačky s ožívajúcim Zlom tomu nemám čo vytknúť. Prvá hodina plná zlovestných tušení výborná, druhá s drvením lebiek kladivom dobre vygradovaná a v závere skutočne napínavá. Celé je to výborne natočené, excelentne zahrané (to decko je najlepší hororový záporák za posledných možno desať rokov) a záverečné rozuzlenie mňa osobne solídne prekvapilo.

8/10

Všeobecne budú kritiky horšie, ale… toto je splnený sen fanúšikov heroic fantasy. Atmosférická pecka, ktorá nepotrebuje digitálne armády a pompézne dekorácie, pretože si vystačí s blatom, neustálym lejakom, čliapancami krvi, démonmi v temnote a skvele napísanou hlavnou postavou. Skrátka, je to nasiaknuté Howardom až do špiku poslednej preseknutej kosti. Príbeh je, ako inak, schematický. Hrdina koná zlo, hrdina sa dá na pokánie, okolnosti ho opäť prinútia chopiť sa zbrane (výborná scéna so sekaním hlavy natrikrát), hrdina má slabú chvíľku, hrdina sa pozviecha, zahluší zlého mága, veľkú digitálnu obludu a oslobodí dievča, koniec, hurá za ďalšími dobrodružstvami. Lenže práve z tej archetypálnej priamočiarosti film čerpá svoju žánrovú silu a v niektorých scénach dokáže byť až prekvapivo pôsobivý (už spomínaný hrdinský nástup po úvodnej kláštornej polhodinke, scéna na kríži). A ten Purefoy, ten Purefoy! V jeho podaní bezvýhradne uveríte vývoju postavy, navyše je v sekaniciach ultimátny bad-ass, ktorý by potrápil i generála Maxima a kráľa Leonida. Chcem výpravnejšiu dvojku s výraznejším zloduchom, hneď!

8/10

Peter Jackson dokazuje, že je jeden z najlepších režisérov na planéte a Rozkošné kostičky sú môj Avatar. Po vizuálnej stránke je to v podstate gýč, takisto mám výhrady k scenáru i využitiu postáv a kvalitných predstaviteľov (okrem tradične ukňučaného Wahlberga) … ale je to tak podmanivo natočené, že keď vás zvláštna atmosféra filmu raz vcucne, zabudnete dýchať. Záver povznášajúci, dodatok skvostný – asi najlepšia filmová smrť roka 2009, smial som sa ešte 5 minút.

9/10

„Čo je, páni, nechutí vám?“ pýta sa šľachtic ostatných stolovníkov na nádvorí valašského hradu niekedy koncom 16. storočia. Rozpačito sa prehrabujú jedlom, odháňajú otravne bzučiace mäsiarky a vrhajú pohľady kamsi bokom. Kamera si dá odjazd a my vidíme, že pár metrov od hodovného stola stojí niekoľko kolov, na ktoré sluhovia práve nabodávajú odsúdencov. Zrejme najvýpravnejší rumunský veľkofilm v podaní „transylvánskeho Bondarčuka“ Sergia Nicolaescu nerobí hanbu výbornej úvodnej scéne. Rozmach bojových scén je ohromujúci. Príbeh napriek primeranej dávke pátosu zostáva realistický (aspoň čo sa týka dobovej špinavosti a brutality a nie celkom čestných skutkov ústredných hrdinov). Samotný Mihai je vykreslený dobre, len škoda, že jeho vývoj nevyznie kvôli topornému herectvu hlavného predstaviteľa, ktorý všetko odohrá prakticky s jedným výrazom tváre (omnoho zaujímavejšou postavou je jeho protivník Selim paša v podaní samotného Nicolaesca). Druhá výhrada smeruje ku kostýmom, ktoré ani náhodou nevyzerajú verne dobovo. V každom prípade ale nadpriemerný historický film, nezaťažený romantikou až tak ako poľské „sienkiewiczovky“.

7/10