Asi v polovici filmu už som v duchu kričal: „Preboha, nech už sa začne niečo diať! Ak už nie nezabudnuteľné, tak aspoň zábavné či zaujímavo zrežírované! Prosím!!!“. Všetci sme vedeli, že to bude zbierka klišé. Ale Cameron naposledy natočil ako-tak originálny film v roku 1984, takže som v sebe živil nádej, že i tentoraz klišé pretaví v „mýtický archetyp“ a povýši ho na „príbeh“. Nestalo sa. Nič ako „Ripleyová a jej vzťah s Newt“, „T-800 a John“ či „Arnold a manželka Jamie“ sa nekoná. Pritom tu bola hromada námetov na silné emócie, silné konflikty a silnú drámu. Jake a jeho vzťah k mŕtvemu bratovi, Jake-invalid vo vzťahu k behajúcemu, skáčucemu avataru, Jake-celým-srdcom-mariňák vs. Jake-divoch-a-milovník-prírody… Presne od týchto námetov som čakal, že ich Cameron použije ako grunt a vystavia na nich silný akčno-dobrodružný epos. Nič z toho tam nie je. Ani v náznakoch. Scenár tieto zápletky zahodil a sterilná réžia ich nenachádza. Obrovská škoda, lebo z dejového hľadiska je pre mňa Avatar tým pádom nuda, ktorú zlomia až veľkolepé trikové a akčné scény (počínajúc zničením megastromu). Otázka znie, prečo teda filmu dávam také vysoké hodnotenie? Pretože je revolučný – z hľadiska CGI a 3D, rozhodne a nepochybne. Neuveriteľná pastva pre oči.
7/10